Vývoj trhových vzťahov v postsovietskom priestore spôsobil potrebu dokumentov urýchľujúcich výpočty podnikateľských subjektov. Jednou z nich bola faktúra za platbu a faktúra, na základe ktorej sa platí tovar a služby. Stali sa neoddeliteľnou súčasťou moderného obchodného obratu, v skutočnosti sú to pohľadávky z dlhov.
Ako funguje faktúra za platbu?
Vydávanie takéhoto účtu sa stalo tradíciou v predajných a nákupných vzťahoch medzi podnikmi a podnikateľmi. Jeho forma nebola centrálne schválená. Spoločnosť, ktorá vydáva takýto dokument, ho preto môže vykonať na hlavičkovom papieri. Mal by obsahovať platobné podrobnosti spoločnosti predávajúcej tovar alebo služby. Predajca nastaví objem týchto údajov podľa vlastného uváženia.
Príklad platobnej faktúry
Okrem toho môže účet obsahovať:
- Úplné meno predávajúceho, jeho daň a bankové údaje.
- Poštové smerovacie číslo, adresa a skutočná poloha predávajúceho.
- Telefóny, fax, e-mail.
- Číslo účtu a dátum vydania.
- Termín, účel a podmienky platby faktúry.
- Podpisy riaditeľa, účtovníka a pečate spoločnosti.
Takýto účet umožňuje kupujúcemu (platiteľovi) previesť prostriedky uvedené na faktúre na úhradu za tovar (služby) uvedené na faktúre. Používa sa tiež na zálohové platby. Faktúra na platbu nie je povinným dokladom na prevod prostriedkov. Zvyčajne označuje obdobie, počas ktorého je možné uskutočniť platbu. Je napísané hlavne na získanie zálohy a nie sú zaznamenané v predajnej knihe.
Takýto účet má však dôležitú funkciu, ktorá ovplyvňuje nadviazanie plnohodnotných obchodných vzťahov medzi partnermi. Pôsobí ako návrh na uzavretie transakcie v prípade, keď dohoda ako samostatný dokument, ktorý definuje práva a povinnosti strán obchodnej transakcie, ešte neexistuje. Ak je v nej uvedený zoznam všetkých základných podmienok uvedených v občianskom práve, možno tento dokument považovať za ponuku. Malo by samozrejme obsahovať čísla účtov a ďalšie bankové údaje o predávajúcom, ako aj zoznam splatných tovarov a služieb, ich náklady a množstvo.
Zaplatenie faktúry znamená prijatie ponuky predajcu. Takáto zaplatená faktúra so znakmi ponuky znamená, že transakcia medzi stranami bola uzavretá, aj keď v tejto veci neexistuje osobitná dohoda. Faktúru je možné vytvoriť na platbu v akejkoľvek mene vhodnej pre strany. V takom prípade by sa mali dodržiavať požiadavky daňových právnych predpisov. Zaväzujú platiteľa daní účtovať DPH na náklady na tovar, služby alebo prácu. Kupujúcemu je za úhradu predložená faktúra s narastajúcou daňou, ktorej výška je uvedená na samostatnom riadku. Je potrebné poznamenať, že suma, ktorá sa má previesť, zahŕňa DPH. Ak predajca nie je povinný platiť túto daň, musí sa na faktúre uviesť poznámka, že suma DPH nie je zahrnutá.
Daňový nástroj
S cieľom potvrdiť, že tovar bol skutočne odoslaný alebo bola poskytnutá služba, sa vyhotoví iný dokument, ktorý sa nazýva faktúra. Uvádza náklady na dodaný tovar alebo poskytnuté služby, vykonanú prácu, zaslanú svojmu kupujúcemu po tom, čo nadobudnutý tovar prevzal určeným spôsobom..
V Ruskej federácii je koncepcia takého účtu a spôsob jeho uplatňovania ustanovená daňovou legislatívou. Stanovuje, že faktúra je iba na účely DPH. Zistilo sa, že by to mal byť dokument presne definovaného typu a vyhotovený hospodárskym subjektom, ktorý je povinný platiť daň z rozpočtu. Je to účet, ktorý slúži ako dokumentárny základ, podľa ktorého kupujúci odpočítava túto daň predloženú predávajúcim. Ruské právo umožňuje vydávanie elektronickej faktúry podľa osobitného postupu.
Bez ohľadu na typ účtu musí mať:
- Meno a podrobnosti o dodávateľovi a kupujúcom.
- Zoznam prepravovaného tovaru, služieb (prác).
- Ceny a náklady na tovar (služby).
- Sadzba dane a výška DPH.
- Ďalšie potrebné informácie.
Predávajúci a kupujúci musia uviesť informácie o vystavených a prijatých faktúrach v osobitných časopisoch. Vydané doklady sa evidujú v predajnej knihe, akceptované doklady v nákupnej knihe. Predávajúci má právo nevydať taký účet zmluvnej strane, ktorá nie je platcom DPH. Predtým sa strany na tom musia písomne dohodnúť. Pri príprave primárnych dokumentov s takýmto partnerom musí predávajúci uviesť v nich sumu dane a kupujúci to robí pri vyplňovaní platobného príkazu. Takéto účty sa nevydávajú ani v prípade predaja tovaru alebo služieb občanom.
Podnikateľské subjekty, ktoré sú oslobodené od DPH, platia faktúry, ak sú daňovými agentmi alebo sprostredkovateľmi. V takých prípadoch podávajú daňové priznania a svoju sumu platia do samotného rozpočtu. Vo faktúrach, ktoré vydávajú, sa daň nerozdeľuje. Dokumenty by mali byť označené „bez DPH“. Aby nedošlo k chybe pri účtovaní výdavkov a príjmov, je možné použiť iný doklad s pridelenou sumou tejto dane. Napríklad výpis z účtu alebo potvrdenie o predaji.
Cítite rozdiel
Napriek tomu, že sa vykonávanie oboch účtov vykonáva pre jednu obchodnú transakciu, ich význam sa zásadne líši.
- Účet určený na platbu kupujúcim je doklad, ktorý kupujúcemu poskytuje základ pre prevod peňazí na predávajúceho. Na tento účel obsahuje potrebné údaje a uvádza tovar (služby), za ktorý sa platba vykonáva. Účtovník schvaľuje faktúru u vedúceho kupujúceho, ktorý dáva povolenie na platbu.
- Funkcia faktúry je odrazom daňového účtovníctva DPH pri transakcii súvisiacej s predajom tovaru alebo služieb na základe zmluvy. Musí sa vykonať, keď je tovar dodaný na základe zmluvy, ktorá by mala byť potvrdená nákladným listom. Pri poskytovaní služieb alebo vykonávaní práce je potvrdenie aktom ich výkonu. Na základe tohto účtu je suma DPH akceptovaná ako kompenzácia. Chyby pri vystavení faktúry sú spojené s daňovými sankciami.
- Faktúra za platbu je vystavená vo forme, ktorá vyhovuje obchodným partnerom. O jeho použití neexistujú žiadne regulačné správy..
- Požiadavky na faktúru sú stanovené zákonom. Je to prísny oznamovací dokument predložený daňovým úradom..
- Tradície obchodného obehu vyžadujú, aby predávajúci na platbu vytlačil svoju faktúru.
- Prítomnosť pečate na faktúre nie je stanovená v regulačných predpisoch..
