Rozdiel medzi sebectvom a sebeckým zameraním

Na svete existuje veľké množstvo ľudí, ktorí kladú svoje záujmy nad názory ostatných. Takéto správanie sa nazýva egoizmus a považuje sa za úplne normálny prejav ľudskej podstaty. Psychológovia zdôrazňujú ďalší koncept súvisiaci s oslavovaním ich vlastnej osoby. Hovoríme o egocentrizme, ktorý sa často vníma ako prejav extrémneho stupňa egoizmu. Majú však tieto pojmy naozaj taký blízky význam? Pokúsme sa pochopiť rozdiel medzi sebectvom a sebavedomím..

Obsah článku

• vymedziť
• nákupný
• stôl

vymedziť

sebectvo - seba-láska, preferencia osobných záujmov pred verejnými. Toto správanie je úplne determinované myšlienkami sebestačnosti. Tento termín predstavili francúzski materialisti v 18. storočí. Prišli s teóriou „racionálneho egoizmu“ a tvrdili, že základom akejkoľvek cnosti je správne uznávaný osobný záujem. Kant považoval túto kvalitu za „radikálne zlú“. Samotné slovo pochádza z latinského „ega“, čo znamená „ja“. Začiatkom osvietenstva sa uvažovaný koncept začal považovať za určitý motor pokroku a znamenie prebudenia ľudskej činnosti. A ak by sa starí ľudia nestarali o svoje pohodlie, naučili by sa šiť oblečenie z kože, pripravovať pokrmy, urobiť oheň? V modernej spoločnosti je tento pojem hodnotený z inej perspektívy. Vzťahuje sa na správanie, ktorého cieľom je profitovať na úkor druhých. Hraničí s nečestnosťou a urážkou dôstojnosti ostatných..

egocentrizmus - vnímanie vlastnej pozície ako jediného existujúceho. Je to vlastnosť myslenia, ktorá je u detí prirodzená, až kým nedosiahnu vek 8 - 12 rokov. Niekedy to môže pretrvávať u dospelých a postupne postupovať v priebehu rokov. Túto koncepciu zaviedol do psychológie švajčiarsky filozof Jean Piaget. Uskutočnil sériu experimentov, ktoré jasne demonštrovali detský egocentrizmus. Na základe výsledkov sa zistilo, že dieťa sa jednoducho nemôže umiestniť na miesto niekoho iného, ​​zameriava sa iba na svoje pocity a skúsenosti. Stojí za zmienku, že na rozdiel od všeobecného presvedčenia egocentrizmus vôbec nie je formou egoizmu. Medzitým je však celkom schopný slúžiť ako základ pre vznik konfliktov na základe neschopnosti jednotlivca rozlíšiť potreby druhých..

nákupný

Na rozlíšenie uvažovaných javov je potrebné ponoriť sa do ich povahy. Ako už bolo spomenuté vyššie, egoizmus nie je ničím iným ako obrovskou láskou k vlastnej osobe a túžbou konať iba vo vlastných záujmoch. Človek vie o existencii iných názorov na jednu záležitosť, ale úmyselne ich nezohľadňuje. Egoizmus je zvláštnosť osobnosti, ktorá sa začína cítiť už v ranom detstve a sprevádza jednotlivca po celý život. Napriek negatívnemu zafarbeniu tento jav funguje ako určitý motor pokroku. To núti človeka konať, vymýšľať, tvoriť, vymýšľať, ísť vpred, aby dosiahol svoj vlastný prospech. Moderní psychológovia považujú zdravý egoizmus v spojení s slušnosťou a dobrou výchovou za veľmi užitočnú kvalitu. Predpokladá sa, že je zdedený na genetickej úrovni dieťaťa.

Hlavný rozdiel medzi egoizmom a egocentrizmom je v tom, že posledný uvedený nie je znakom osobnosti, ale rysom myslenia. Takáto osoba nielen nezohľadňuje názor niekoho iného, ​​ale ani nenarúša jeho existenciu. Úprimne považuje svoj názor za jedinečný a ani nepremýšľa o tom, čo by mohlo byť inak. Z hľadiska egocentrického sa svet točí okolo neho a pre neho. Navyše sa človek vôbec nesnaží postaviť na podstavec, skutočne sa tak cíti. Jednotlivec s takýmto myslením je úplne ponorený do seba a necíti iných ľudí. Ako je uvedené vyššie, toto správanie je typické pre deti do 8 až 12 rokov. U dospelých je to oveľa menej bežné. Sebaostredenosť nemá pozitívnu konotáciu. Robí z toho človeka zámok vo svojom malom svete a bráni komunikácii s ostatnými. Typickými egocentristmi sú introverti s abstraktným myslením. Ich pohľad je zameraný výlučne na seba..

Aby som to zhrnul, aký je rozdiel medzi sebectvom a sebakriterizáciou?.

stôl