Trestný čin spáchaný úmyselne obsahuje úmysel v konaní obvineného, ktorý je priamy a nepriamy.
Priamy zámer, aké sú jeho vlastnosti
Priamy úmysel znamená, že útočník si je vedomý výskytu vážneho nebezpečenstva vyplývajúceho z jeho činov (nečinnosť), ktoré predtým predpokladal, avšak vedome si ich želal ofenzívny. Priamy úmysel teda predpokladá prítomnosť trestného činu pri spáchaní protiprávneho konania, ako aj účel trestného činu. Priamy úmysel môže byť prítomný v takých činnostiach, ako je príprava na trestný čin, pokus o trestný čin, môže sa uskutočniť so skupinovým zločinom a účasť na ňom usporiadateľa, spolupáchateľa a podnecovateľa.
Na základe h. 2 Článok. 25 Trestného zákona, zodpovednosť za vznik obzvlášť závažných dôsledkov môže vzniknúť iba na základe priameho úmyslu. S nepriamym úmyslom existuje predpoveď na možné vážne následky. Subjekt môže vždy predvídať vážne následky trestného činu, ktorý je prirodzeným dôsledkom každého trestného činu.
Predikcia nevyhnutnosti nástupu následkov teda nie je nepriamym zámerom. Niektorí vedci však majú odlišný názor a veria, že prítomnosť predikcie výskytu závažných dôsledkov sa môže považovať za nepriamy zámer..
Nepriamy zámer a jeho vlastnosti
Nepriamy úmysel ako forma viny sa považuje za presný opak nedbanlivosti. Trestný čin možno uznať za spáchaný nepriamym úmyslom, ak si subjekt mohol plne uvedomiť nebezpečenstvo svojho konania (nečinnosť) a mohol predvídať jeho začiatok, ale napriek tomu ich vedome dovolil, aby sa k nemu došlo alebo k nemu preukázal úplnú ľahostajnosť..
Nepriamy úmysel spočíva v protiprávnom konaní páchateľa, keď jeho konanie bolo zamerané na dosiahnutie iného cieľa, ktorý nie je súčasťou rozsahu trestného činu, inými slovami, páchateľ sa nesnažil spôsobiť vážne následky. Legislatíva stanovila, že aj keď neexistuje vôľa spôsobiť vážne následky, nemožno poprieť priamy záujem osoby na jej útočení a interpretovať to ako snahu vyhnúť sa im.
Ak sa páchateľ preukáže, nastane nepriamy úmysel ľahostajnosť k vzniku zvlášť nebezpečných následkov. Táto situácia sa mierne líši od ich dobre informovaných predpokladov a je charakterizovaná absenciou emocionálnych obáv z nezvratnosti dôsledkov a následnou zodpovednosťou za to, čo urobili. Subjekt sa úmyselne pácha na trestnom čine a vôbec sa nezmieňuje o následkoch tohto trestného činu, hoci sa mu táto situácia môže zdať skutočná..
Aký je rozdiel medzi priamymi a nepriamymi zámermi?
Priame aj nepriame úmysly sú v jadre typmi viny, a preto majú veľa spoločného. Obidva zámery intelektuálne obsahujú povedomie páchateľov o verejnom nebezpečenstve pochybenia, ktoré sa chystali dopustiť, ao ich predvídateľnosti nezvratnosti dôsledkov. Základom priameho úmyslu je predvídateľnosť, nevyhnutnosť alebo veľmi reálna možnosť vážnych následkov, pričom zároveň s nepriamym úmyslom existuje predpoveď, že môžu nastať vážne následky..
V obidvoch druhoch úmyslu obsahuje dobrovoľný plán pozitívny postoj vinníka k nástupu nebezpečných následkov. Hlavné rozdiely sú vo voliteľnom postoji subjektu, ktorý má tieto následky. S priamym úmyslom má subjekt túžbu vykonať obzvlášť nebezpečný čin as nepriamym úmyslom existuje vedomý predpoklad týchto nebezpečných dôsledkov alebo je im ľahostajnosť.
Podľa zákona sa kategória, ako je predvídanie nevyhnutnosti nástupu nebezpečných následkov, vzťahuje na priamy úmysel a nepriamy úmysel obsahuje iba predpoveď takejto príležitosti. Úmyselné priznanie trestného činu vinným znamená, že prostredníctvom svojich trestných činov vedome vytvára reťaz po sebe nasledujúcich udalostí, ktoré vedú k zvlášť závažným dôsledkom..Vo dobrovoľnom pláne je nepriamy zámer prítomný s ľahostajnosťou páchateľa k nástupu závažných dôsledkov. V niektorých ohľadoch sa to líši od vedomého predpokladu, nemá však emocionálne skúsenosti spojené s údajnými vážnymi dôsledkami, hoci subjekt si je vedomý tejto možnosti..
