Ako kúzlo nič?

Vo veľkom, silnom a tajomnom ruskom jazyku existuje veľa slov a kombinácií, na ktoré narazia aj kompetentní ľudia. Určite aspoň raz, napíšete odpoveď na správu s poďakovaním, potom pridáte medzery a zapamätáte si, ako kúzlo „vôbec nie“. Tí, ktorí o tom ani neuvažujú, sú často „neprimeraní“. Prečo sa tak vysmievať jednoduchej kombinácii?

Po prvé, v reakcii na služobné „ďakujem“, nevydávame odkaz, ale stabilnú kombináciu - „vôbec nie“. Mnohí na úrovni zvrátenej intuície majú pocit, že ide o jedinú konštrukciu, a preto píšu „nič“: ako odpoveď na jedno slovo - jedno slovo. Tejto funkcii je teda priradená táto funkcia: vo vzorcoch reči etiketa bude „ďakujem“ iba im. Je jednoduchšie použiť analogickú metódu ako si pamätať pravidlá?

Po druhé, fúzovaný pravopis („nie“) je spôsobený automatickou imitáciou určitých dialektov tvorených časticami a predložkami. Napríklad záporné príslovie je správne napísané takto: „nie je potrebné“, ale zároveň existuje homonymné zámeno „za nič.“ Opäť platí, že analógia funguje.

Podľa pravidiel ruského jazyka je záporná častica „nie“ písaná oddelene od zájazdu, ak medzi nimi existuje predpoklad. Predložky sa vo všeobecnosti vždy píšu samostatne, nemôžu sa prilepiť k iným slovám. Vidíte vo fráze „for“, „under“, „s“, „about“ - vložte dva medzery: za nič, nič, nič, nič.

Toto sa netýka iba udržateľnej kombinácie, s ktorou reagujeme na vďačnosť. Keď hovoríme o absencii niečoho, čo by sme mohli držať, skryť, odpovedať, zaplatiť, ospravedlniť sa, odmeniť - máme na mysli to isté pravidlo: existuje zámienka - existujú dve medzery. Preto nemáte čo zavesiť na autobus, mačka nemá čo skrývať na rovnej podlahe, neplatní migrujúci pracovníci nemajú čo platiť a niektorí bývalí ministri obrany nemajú čo odmeniť.

Pokiaľ ide o použitie častíc „ani“ a „ani“, potom v kombinácii „vôbec nič“, nahradenie jedného iným druhým zásadne zmení význam vety. Je pravda, že často robia chybu, keď napíšu príslovku zintenzívneného odmietnutia (nebudem za nič ísť do Afriky - existuje ebola!) Alebo príslovku v zmysle „neopodstatnená“ (urazená pre nič za nič). Ale tu je ignorancia čiastočne kompenzovaná intonáciou: stres v kombinácii, v prípade zvýšeného popierania, padá na zámeno (nechystám sa na nič!), A vo variante s časticou „nie“ padá na neho samé (NIE vďaka, NIE držať).

Je ťažké zapamätať si a pochopiť? Nepíšte „nič“, pretože písanie bez chýb „prosím“ je omnoho jednoduchšie. Alebo jednoducho vložte emotikon.